MYSTÉRIA
Keď sa Eset dozvedela, co sa stalo s Usi-
rewom, vybrala sa do Byblu. Podarilo sa
jej prehovoriť vládcu, aby jej vydal sarko
fág s telesnými pozostatkami jej brata
a manžela, a dala ho previezť do Egypta.
Jednej noci však objavil sarkofág Sutech.
Odviezol ho do svojho sídla a mŕtve telo
rozsekal na štrnást
Í
astí, ktoré nechal roz
ptýliť po celej krajine. Chcel tak zabrániť,
aby Usirewovo
ka -
jeho duša - žilo ďa
lej, pretože Egypťania
\erili,ze duša je
spätá s telom. Eset však našla všetkv časti
manželovho tela okrem jeho penisu, kto
rý nazvala fallos a vyhlásila ho za posvät
ný. Ostatné casli tela pozbierala do
truhlice a dala ich v*by-
de pochovať.
Sláva hornoegyptského mesta Abydos siaha takmer až do 2. tisícročia
pred Kristom. Podlá legendy bol na tomto mieste pochovaný boh plodenia
a slnka Usirew (po grécky Oziris) a slávili sa tam aj známe mystéria,
ktoré sa konali na jeho počesť.
Usirew hádam najcelistvejšiu posta
vu. Na jednej strane učí ľudí najzáklad
nejšie veci, napríklad ako obrábať pôdu,
na druhej strane je bohom, ktorý stále
znovu zomiera a znovu sa rodí. Počas
12. dynastie v období Strednej ríše (v ro
koch 1994 až 1781 pred Kristom) sa roz
vinul v meste Abydos, vzdialenom asi
550 km na juh od dnešnej Káhiry, jeho
zvláštny kult. Na tomto mieste sa konali
nezvyčajné obrady, Usirewove mystéria,
pri ktorých ľudia napodobňovali pohreb
a vzkriesenie boha Usirewa. Vdáka tým
to slávnostiam si mesto získalo povesť
svätého miesta a ešte aj v antických ča
soch sa pokladalo za jed
no z najvýznamnejších
náboženských stredísk
Egypta.
Podľa názoru archeo
lógov sa v Abyde konali
dva druhy mystérií: Ve
rejné divadelné pred
stavenia, pri ktorých
herci, kňazi alebo dvo
rania predvádzali rôz
ne epizódy mýtu o Usi-
rewovi, a tajné obrady,
ktoré boli určené iba
pre niekoľkých zasväte
ných.
Usirewovi dodnes nie je známe takmer
nič, o verejnej časti mystérií vedia moder
ní egyptológovia oveľa viac.
Texty py
ramíd
(zbierka nápisov,
ktoré sa nachádzali na
stenách pyramíd,
okolo roku 2500
pred Kristom
a grécky spi
sovateľ Plutar-
chos (1. storo
čie) rozpráva
jú, že Usirew,
syn Nut a Ge-
ba - bohov ob
lohy a zeme -
zdedil trón po
svojom otcov
Gebovi. Keď
kráľovstvo na
novo usporia
dal, išiel k ná
rodom juhu,
ktoré ešte ne
boli civilizo
vané, aby ich
naučil obrábať
pôdu a uctievať
bohov. Vládu
prenechal svo
jej sestre a manželke Eset (po grécky Izis).
Keď sa Usirew vrátil, nastražil mu jeho
žiarlivý brat Sutech (po grécky Seth) pas
cu. Počas hostiny vyzval svojich hostí -
medzi nimi aj Usirewa -, aby si ľahli do
nádherného sarkoíágu. Sľúbil, že ho da
ruje tomu, komu sadne presne na mieru.
Keď si Usirew ľahol do nádhernej truhly,
Sutech ju zatvoril a hodil do Nílu. Rieka
ju odniesla do mora a nakoniec ju odpla
vilo až na pobrežie v meste Byblos
v dnešnom Libanone, kde ju vyhodilo na
pevninu. Tak sa dostal sarkoťág s Usire-
wom, ktorý sa medzitým zadusil, do rúk
kráľa mesta Byblos.
Hore: Zobrazenie slávnostnej
procesie s Usiremvvou bárkou
mŕtvych, symbolom vzkriesenia.
Mýtus o Usirewovi
Zatiaľ čo o tajných
obradoch zasvätených
Prežitie ka umožnilo Usirewovi záz
račným spôsobom i po smrti splodiť
s Eset syna. Porodila mu chlapca, Hora,
ktorého pokladali za ochrancu pred zlom
a jeho kult sa rozšíril po celom Egypte.
Len čo si osvojil bojové umenie, rozho
dol sa pomstiť svojho zavraždeného otca.
Bojoval proti Sutechovi a porazil ho. Ešte
raz sa mu Sutech pokúsil vzoprieť, poprel
právoplatnosť jeho dedičstva. Bohovia
však jeho úklady prekazili.
Usirewov kňaz
s relikviárom, v ktorom
sa údajne nachádzali
telesné pozostatky boha,
ktorého jeho žiarlivý
brat rozsekal na kúsky.
V
egyptskom svete bohov predstavuje
rovine mýtu potom oplodnenie zeme -
bohyne Eset - jej bratom a manželom.
Zjednocuje sa tu vodný živel a plodiaca
sila: Níl a zasadené semienko.
Kráľovská symbolika
Dnes sa egyptológovia domnievajú, že
obrad znovuzrodenia patril aj k rituálu
nástupu na trón. Bol zobrazením smrti
[a nástupu nového kráľa: „Hor, živý kráľ,
sa premení na Usirewa, mŕtveho kráľa,
ktorý vo večnom kolobehu predchádza
živého kráľa Hora."
V časoch Starej ríše
(asi 2670 až 2160 pred
Kristom) sa považoval fara
ón za stelesnenie Usirewa
na zemi. Sám sa pokladal za
jeho syna a dúfal, že s ním
po smrti splynie. Túžil stať
sa bohom. Keďže jeho du
ša žila spolu so svojou
smrteľnou schránkou,
prechádzal faraón do
vyššej formy bytia a bol
prijatý do spoločenstva
bohov; odtiaľ potom za
hŕňal svoj ľud rôz
nym dobrodením.
Usirewovo zmŕtvychvstanie
vrcholom mystérií v posledný deň sláv
ností v Abyde bolo postavenie stĺpa
:;zed, alegorického znázornenia Usire
wa. Bol to pilier so štyrmi hlavicami, ko-
jnovaný nadstavcom z peria. Keď stĺp
ežal na zemi, symbolizoval mŕtveho
Usirewa. Potom pomocou dvíhacieho
zariadenia stĺp postavili, zatiaľ čo íud,
r
ozdelený na dva tábory, predvádzal zá-
pas medzi prívržencami Usirewa a Sute-
cha. Postavenie stĺpa a víťazstvo prvého
tábora symbolizovali vzkriesenie boha.
Nakoniec nádherne oblečenú Usire-
wovu sochu v slávnostnej procesii pre
niesli na bárku. Predstavovala čln bo
hov, ktorý mal duši ka umožniť, aby sa
\zniesla do vesmíru. Na bárke ozdobili
sochu vencom na znamenie víťazstva
a potom ju preniesli späť do veľkého
chrámu.
Všetky tieto obrady boli plné symboli
ky.
Pyramídové texty a
Plutarchos porov
návajú Usirewovu smrť a znovuzrodenie
s vegetačným cyklom. Usirewove mysté
ria sa naozaj konali v čase, keď sa príro
da začala naplno prebúdzať.
Vody Nílu a bujná vegetácia predstavo
vali dvojaké stelesnenie Usirewa, zem
symbolizovala telo Eset. Pasca, ktorú Su-
tech nastražil na svojho brata, znamena
la obdobie sucha, počas ktorého bol Níl
takmer bez vody. K Sutechovým pomoc
níkom patrila aj etiópska kráľovná Aso,
ktorá symbolizovala horúce južné vetry,
vejúce celé mesiace pred záplavami.
Usirewova smrť zadusením zodpovedala
najnižšiemu stavu vody v Níle. Po žatve
nastal čas mlatby, znázornený v mýte
rozsekaním Usirewovho tela. Na Esetin
nárek sa rieka znova naplnila vodou
a vyliala sa z brehov. Pochovanie Usire-
wových pozostatkov predstavovalo ulo
ženie semienka do zeme, v symbolickej
Vpravo: Eset
(Izis), Usirewova
sestra a manželka,
dojčí svojho syna
Hora. Prostý ľud
uctieval Eset ako
bohyňu materstva
a ochrankami,
ktorá vraj mala
ve/ké liečiteľské
schopnosti.
Óda na Usirewa
„ Už prichádzajú vody života, ktoré
sú na nebi. Už prichádzajú vody
života, ktoré sú na zemi... Ó,
Usirew! Prívaly stúpajú: Hojnosť je
na dosah. Čas záplav je tu, prýšti
z prúdu, ktorý vychádza z Usirewa.
Nech bohovia dajú, aby si prišiel na
svet pod menom Orión!"
Farebné pozadie tvorí stĺp džed: pilier so štyrmi
hlavicami, korunovaný chocholom z peria,
symbolom Usirewa. (Detail z papyrusu z čias
21. dynastie, 1015 - 945 pred Kristom.)
Z Textov pyramíd
MÝTUS O POTOPE
Návrat ku chaosu a nový
začiatok
Mýtus o potope v sebe vždy skrýva dve
stránky: zničenie a znovuzrodenie. Zni
čenie hriešneho ľudstva z Božej vôle
znamená síce návrat ku chaosu, ale zá
nik sveta nikdy nie je definitívny a neod
volateľný, lebo z vln sa vynára ako sym
bol niekdajšieho aktu stvorenia panenská
zem, ktorá je vďaka očistnej sile vody
zbavená všetkých hriechov. Na nej sa
z niekoľkých vyvolených, čo prežili, zro
dí nové ľudstvo.
V každej z týchto správ sa hrdina
dozvedá o hroziacom nebezpečen
stve vopred. Noe a Yima dostanú
správu od samého Stvoriteľa,
ostatní hrdinovia od nejakej inej
božskej bytosti. Utanapištimovi
prezradí tajomstvo babylonský
boh Ea, aby všetci ľudia neboli
nenávratne zničení. Rovnaký
motív nájdeme aj v Grécku.
Deukalion sa dozvedá o Diovom
pláne od svojho otca Prometea.
Indického hrdinu Manua varuje
boh v podobe ryby.
V takmer všetkých správach
o potope je zmienka o božskom po
kyne postaviť loď: Noe si postavil ar-
chu, Deukalion a jeho žena Pyrrha malý
čln a v legendách severoamerických In
diánov poslúžila na záchranu vlastnoruč
ne postavená plť z kmeňov stromov. Jedi
nou výnimkou je perzský text: Vyvolení
sa zachránia na malom kúsku zeme, kam
potopa nesiaha. Väčšina hrdinov sa spo
lu so svojou rodinou a vybranými rástli-
Legendy o potope, čo zaliala všetko, existujú v mnohých kultúrach.
Skrýva sa za týmto mýtom vari nejaká skutočná katastrofa, ktorá
vryla do pamäti ľudí?
ta v západoeurópskych kraji
nách pochádza zo Starého zákona.
Biblický príbeh o Noemovi a jeho
arche sa skladá z dvoch textov,
ktoré boli napísané medzi 8. a 6.
storočím pred Kristom v Judsko-
-izraelskom kráľovstve. Najstaršie
správy o potope však pochádzajú
z Mezopotámie. Opisuje ju aj su-
merská verzia z 3. tisícročia pred
Kristom a rovnako aj slávny
Epos
o Gilgamešovi,
pochádzajúci z Ba
bylonskej ríše, ktorý vznikol už
Na jedenástej tabuľke
Eposu o Gilgamešovi
(hore) rozpráva
Utanapištim hrdinovi,
ako prežil ničivé
záplavy.
Táto mozaika
v Chráme sv. Marka
v Benátkach
zachytáva, ako
ľudia hynú
v stúpajúcich
prívaloch
vody.
okolo roku 2000 pred Kristom. Babylon
čan Utanapištim v ňom opisuje hrdinovi
Gilgamešovi, ako bohovia zoslali na zem
potopu, pred ktorou ho však ako jediné
ho z ľudí zachránili.
Okrem týchto pamiatok existuje ešte
veľa dálších verzií mýtu o potope sveta:
V posvätných spisoch Mayov vystupuje
v tomto príbehu bohabojný muž menom
Tapi Noah, ústrednou postavou opisu
potopy v perzskej zbierke textov
Vendidad
je Yima; v indickom
prameni sa hrdina
volá
Manu
a v gréckej povesti Deukalion. P
behy o potope však nájdeme aj
v čínskej mytológii, v povestiach
ľudí obývajúcich ostrovy Polynézie
a Austráliu, u Inkov a severoame
rických Indiánov, ale iba zriedka
v Afrike.
sa
N
ajrozšírenejší opis potopy sve
nami i zvieratami zatvorí na lodi; Noe
napríklad vezme do svojej archy jeden
pár z každého živočíšneho druhu.
Potom príde veľká potopa. V
Epose
o Gilgamešovi
ju spôsobil silný dážď tr
vajúci sedem dní, v Biblii pršalo dokonca
nepretržite štyridsať dní a nocí, až kým
more nedosiahlo vrcholy hôr. Vo
Vendi-
clacle
spôsobil potopu dážď a roztápajúci
sa sneh po tuhej zime. Lode unášajú roz
búrené masy vody a nakoniec pristanú
na nejakom vrchu. V indickom texte ťahá
božská ryba čln až k horským svahom
Himalájí, kde ho priviaže k stromu.
Keď vody ustúpia, dostanú tí, čo pre
žili, príkaz množiť sa a vytvoriť novú ci
vilizáciu. Deukalion a Pyrrha hádžu
ikolo seba kamene, ktoré ožívajú. In
dický hrdina Manu, ktorý ako jediný
jnikol skaze, prináša bohom obeť a po
tom od nich dostane do daru svoju
ilružku. V Starom zákone uzavrie Boh
Potopa v Biblii
Tu riekol Pán Noemovi: „Vyničím
z povrchu zemského ľudí, ktorých som
stvoril... lebo ľudská neresť na zemi je
veľká. Urob si koráb z dreva... Do korába
vojdeš ty, tvoja žena, tvoji synovia a ženy
tvojich synov! A z každého druhu
živočíchov vezmeš do korába po jednom
páre, žeby sa s tebou zachovali nažive, a to
samca i samicu."... A na zem pršalo za
štyridsať dní a štyridsať nocí. A vody veľmi
stúpali a zaplavili všetko na povrchu
zeme... takže zaliati i všetky vysoké hory...
Tak Boh zničil všetko živé na zemi. Iba
Noe a všetci, čo boli s ním v korábe, sa
zachránili. (1. kniha Mojžišova 6-7)
s Noemom, jeho rodinou a zvieratami
z archy zmluvu, aby nanovo zaplnili
zem.
také obrovské záplavy. Zástancovia kli
matickej teórie predpokladajú, že na
konci poslednej ľadovej doby, t. j. asi
pred 14 000 - 8000 rokmi, sa prudko
zvýšila teplota, čo spôsobilo rozpustenie
za tisícročia vytvorených ľadových más.
Uvoľnené masy vody zapríčinili náhle
zdvihnutie morskej hladiny a veľké škody
na všetkých pobrežiach sveta.
Francúzsky klimatológ A. Capart ide vo
svojich vysvetleniach dokonca ešte ďalej:
Podľa jeho teórie, ktorá je však v odbor
ných kruhoch považovaná za veľmi spor
nú, záplavy spôsobil ľadovec pokrývajú
ci v ľadovej dobe celú Škandináviu. Ten
sa v dôsledku prudkého zvýšenia teploty
roztrhol a jeden obrovský ľadový blok
spadol do Baltského mora. Tak vznikla
gigantická vlna záplav, ktorá sa rozšírila
cez celú východnú Európu až k Stredo
zemnému moru.
Iní bádatelia naproti tomu v mýte o po
tope vidia aj prvé znaky revolúcie
z mladšej kamennej doby, počas ktorej sa
prešlo od koristníckeho hospodárstva
k výrobnému, t. j. zo sťahujúcich sa lov
cov a zberateľov sa stali usadlí roľníci,
ktorí si zabezpečovali živobytie obrába
ním pôdy. V biblickej verzii potopy je
podľa všetkého Noe príkladom usadlíka,
ktorý si prezieravo postavil archu, aby
v nej uschoval osivo i dobytok, a po po
tope sa usadil na určitom mieste.
Popri týchto zložitých konštrukciách
existuje aj jedno oveľa jednoduchšie vy
svetlenie: „Svet" starovekého človeka za
hŕňal iba neveľmi rozľahlé územie a tak
sa aj bežné veľké miestne záplavy mohli
v jeho predstavách stať „potopami sveta".
V indickej legende
zachráni božská
ryba Manua pred
potopou tým, že
odvlečie jeho čln
až k Himalájam,
kde nie sú
záplavy.
Stanovisko vedy
Rozprávania o potope sveta sa zjavne
v mnohých bodoch zhodujú. Znamená
to, že základom všetkých týchto príbe
hov bola jedna obrovská katastrofa, ktorú
prežili zástupcovia rôznych, ďaleko od
seba žijúcich národov, a ktorá sa silne
vryla do pamäti ľudstva? Mnohé teórie sa
usilujú podporiť túto tézu rôznymi vy
svetleniami.
Kedže všetky zachované pamiatky po
dávajú správy o nezvyčajne silných, dlho
trvajúcich zrážkach, niektorí vedci usu
dzujú, že v mladšej ľadovej dobe nastala
celosvetová zmena klímy. Podľa ich
mienky by však dažde, nech by boli ako
koľvek prudké, nemohli samy spôsobiť
V tomto
stredovekom
rukopise (vľavo)
pláva Noemova
archa na mori,
ktoré zaplavilo
dokonca aj
najvyššie
vrchy.